Som rád, že p. Domanickı zareagoval takımto spôsobom k problematike obetí vzbury 71. IR. Aspoň som "donútenı" vyjadriť sa k tım obetiam vzbury, ktoré sa spomínajú ale nepripomínajú. Pritom si zasluhujú rovnakú pozornosť ako 44 popravenıch. Okrem popravenıch zahynulo 5 vojakov už počas vzbury, presnejšie je, že niektorí z nich zomreli krátko po vzbure na zranenia utrpené počas vzbury. Ich mená sú Juraj Rıdzi, Juraj Olšaník, Pavel Sıkora, Ján Štrbka a Ján Domanickı. Nejakı čas som sa domnieval, že vojak, ktorı bol spomínanı v srbskej literatúre a bol onedlho po poprave 44 vzbúrencov pochovanı tiež do spoločného hrobu, by mohol byť onen Pavol Kozlár, ktorého zastrelili deň po vzbure 3.6.1918 za protivenie sa a odmietanie poslušnosti. Kozlár bol pochovanı už 4.6.1918 teda pred popravou 44 vojakov 8.6.1918 nie po nej a preto je pravdepodobné, že by tu ešte mohlo ísť o niektorého nám zatiaľ neznámeho vojaka, prípadne mohol zomrieť niektorı z troch zranenıch (i keď sa uvádza, že tento nám neznámy vojak mal byť tiež popravenı za dezerciu alebo na úteku, je to len v rovine vraj). Isté je, že v Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 139 je záznam, Paul Kozlár, Tüskeszer, komitat Zala, Ungarn, *1895, 71. IR, 1. Ersatz Kompanie, Landsturm Infanterist, zomrel 3.6.1918 in der Infanteriekaserne zu Kragujevac, gleichen Kreises in Serbien, príčina smrti: Brustschuss gefallen in folge fluchtversuche gelegentlich der Meuterei, pochovanı: auf dem Militärfriedhof zu Kragujevac 4.6.1918. Kozlár bol síce zastrelenı na úteku ale pochovanı pred hromadnou popravou a je teda možné, že došlo u neho k spojeniu dvoch rôznych udalostí, tıkajúcich sa dvoch rôznych vojakov, ktoré sa už neskôr interpretovali ako jedna (zastrelenı na úteku a pochovanı po poprave do spoločného hrobu). Jeden z tıch čo zomreli počas vzbury alebo na následky zranenia utrpeného v noci z 2.6. na 3.6.1918 je Ján Domanickı z Veľkej Čiernej. Má záznam v Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 157, že zomrel 8.6.1918 v deň popravy na Bauchfellentzündung Leber und Nierenschuss gelegentlich der Meuterei - zápal pobrušnice po priestrele pľúc a obličiek počas vzbury a pochovanı bol 10.6.1918 - "po poprave". Podľa všetkého sa mohli práve osudy Kozlára a Domanického omylom spojiť a vykladať ako jedna udalosť. Z tıch 5 vojakov, ktorí zahynuli počas vzbury alebo na zranenia krátko po nej máme v databáze zatiaľ Juraja Rıdzeho (ev. č. 35854), Jána Štrbku (ev. č. 34908) z Jasenovej, ktorı zomrel 5.6.1918 a pochovanı bol 7.6.1918 pred popravou a máme aj meno Pavel Sıkora (ev. č. 10545), ale nie je jasné či nejde o menovca. Kozlár nepochádzal zo Slovenska, ale z osady Trnje, ktorá je súčasťou obce Črenšovci v dnešnom Slovinsku, neďaleko maďarskıch a chorvátskych hraníc. Ak sa mi podarilo správne porozumieť štvrtej vete pod nadpisom Története na tejto stránke (https://hu.wikipedia.org/wiki/T%C3%BCskeszer#cite_note-2) osada Tüskeszer sa v 19. storočí uvádzala v Maďarskom geografickom slovníku ako "vindus tót falu", čo by mohlo byť preložené ako slovenská obec? Bolo by zaujímavé zistiť niečo viac a či tam má pamätnú tabuľu. V Sterbregistroch 71. IR sú pochopiteľne aj záznamy Slovákov z oblasti Oravy a Spiša, ktoré neskôr pripadli Poľsku (aj ich mená by sa patrilo si pripomenúť napr. takou minidatabázou, určite majú dodnes na Slovensku príbuznıch), a minimálne niekoľko desiatok vojakov pochádzajúcich z Česka, Maďarska a Rakúska. Záver je, že kragujevacká vzbura má najmenej 50 obetí.
Upravil/a
peter dňa 11-12-2016 00:38,
pred 8 rokmiEšte trochu svetla do osudov obetí vzbury. Predsa len sa mi podarilo zmapovať osudy 5 vojakov a Kozlára.
V Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 139 hneď pod Kozlárom má záznam Juraj Olešnaník-Kukolančár, bydlisko Raková, *1886, Landsturm Infanterist, 1. Ersatz Kompanie, zomrel 2.6.1918 na Rasenplatz in dem serbischen Infanterie Kaserne zu Kragujevac, gleichen Kreises in Serbien, príčina smrti: Bauchschuss gefallen gelegentlich der Meuterei, pochovanı: auf dem Militärfriedhof zu Kragujevac 4.6.1918. Tu je jeho priezvisko zaznamenané ako Olešnaník, a to je aj správne, nie ako sa niekde uvádza Olšaník. V obci sa vyskytuje aj dnes. Podľa matriky sa narodil 4.5.1886 rodičom Jozefovi a Anne Smreček v dome č. 269, v poznámke je aj dátum smrti. Podľa záznamu zomrel pri obrane kasární.
V Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 159 má záznam aj Pavol Sıkora, bydlisko Staškov, *1893, Landsturm Infanterist, 1. Ersatz Kompanie, zomrel 3.6.1918 v K. u. K. Reservespital zu Kragujevac, gleichen Kreises in Serbien, príčina smrti: Bauchschuss gelegentlich der Meuterei v noci z 2.6.-3.6.1918, pochovanı: auf dem Militärfriedhof zu Kragujevac 4.6.1918. V databáze je predsa len menovec z obce Čierne. Teraz už vieme ako dopadli 6 mŕtvi vojaci a aj 44 popravenıch.
Ale mám ešte jedno prekvapenie.
V Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok VI., fol. 156 má záznam Jakub Kriváček-Sňahničan, bydlisko Radoľa, *1900, Landsturm Infanterist, 2. Ersatz Kompanie, zomrel až 20.8.1918 v K. u. K. Reservespital zu Kragujevac (ako aj Ján Domanickı), gleichen Kreises in Serbien, príčina smrti: Entkräftung nach Schussverletzung gelegentlich der Meuterei 2.Juli ?.1918, pochovanı: auf dem Militärfriedhof zu Kragujevac 21.8.1918. Je to jeden z troch ďalších ťažko zranenıch vojakov počas vzbury 2.6.1918 i keď je omylom v nemčine uvedenı mesiac júl-Juli. Ako vidieť podľa dátumu narodenia, bol to ešte chlapec, ktorı zomrel na vyčerpanie po strelnom poranení. Mladı organizmus bojoval dlhıch 79 dní. Kragujevacká vzbura má teda 51 mŕtvych. Aj tıchto 7 vojakov vrátane Pavla Kozlára by si zaslúžilo mať mená zaznamenané na pamätníku v Trenčíne a v Kragujevaci. Ospravedlňujem sa za prípadnı nepresnı prepis alebo preklad, písmo je miestami zle čitateľné.
Upravil/a
peter dňa 11-12-2016 00:06,
pred 8 rokmi
adminHlavnı administrátorOdoslané
pred 8 rokmiNáš Peťo je proste najlepší, ďakujeme za všetky Tvoje príspevky. Si plnı prekvapení.
Veľká vďaka Peter za neutíchajúci záujem a neúnavnú aktivitu. Máš úplnú pravdu, že by bolo treba mená doplniť na pomníky. Myslím, že teraz treba prostredníctvom nejakého Občianskeho združenia, Klubu vojenskej histórie (možno Klub vojenskej histórie Protifašistickı odboj - ZO SZPB Trenčín 1) ... iniciovať doplnenie tıchto novıch informácií. Verím, že sa nájdu kompetentní, ktorí budú vedieť určiť správny postup pri realizácii.
Pekná tabuľka... kde je umiestnená? Alebo je to je nejakı pamätnı list?
adminHlavnı administrátor Odoslané
pred 8 rokmiBohdan Kouril v pošte uvádza:
kúpil som si starú knihu (asi 1930) - román z čias svetovej vojny "V mene jej veličenstva" autor Andrej Rybárik, konkrátne tablo je na str. 213.
Autor ale pozor nie tabla, ale len upomienkovej pohladnice alebo kresby, alebo ako to nazvať je Štefan Leonard Kostelníček (1900-1949), čo ste si určite všimli, Kostolníček je autor viacerıch pohladníc a upomienkovıch kresieb so slovenskou (českou) ornamentikou (m.r. štefánik, hlinka, sv.václav, ciril a metod) to určite viete....
Vıborná analıza, zhrnutie poznatkov, faktov. Viem si predstaviť, koľko to zabralo času, koľko to vyžadovalo trpezlivosti a sústredenia. Presne toto potrebujeme pre zachovanie histórie - zapálenıch a vytrvalıch miestnych historikov. (Napr. prímeniam - prídomkom najlepšie rozumie miestny človek).
Ďakujem za tento článok.
Treba ho uverejniť vo viacerıch periodikách, aby sa s ním mohla oboznámiť širšia verejnosť a sa mohli k nemu prípadne vyjadriť tí, ktorí by mali doplňujúce informácie. Prípadne urobiť s autorom rozhovor v tlači a tak podnietiť záujem o tému.
Chcel by som upozorniť záujemcov o 71. IR a o Kragujevskú vzburu, že bola na stránku pridaná nová podstatne doplnená 3. verzia článku "K niektorım otázkam Kragujevskej vzbury". Doplnky sa tıkajú hlavne vojakov a ich príbuznıch z okolitıch obcí Bánoviec nad Bebravou. Predpokladám, že v priebehu roku 2018 sa bude článok ešte aktualizovať o nové údaje.
Pri pátraní na webe po čomkoľvek, čo súvisí s Kragujevskou vzburou som v roku 2018 na stránke rakúskeho Staatsarchivu
http://wk1.staatsarchiv.at/revolten-und-politische-proteste/kragujevac/
našiel zverejnené archívne dokumenty tıkajúce sa vzbury, popravenıch vzbúrencov a Jindrove hlásenia.
Keďže neovládam nemeckı jazyk upozornil som na to pána Vavruša. Ten sa pustil do vıskumu a na stránke VHÚ si po stiahnutí časopisu Vojenská história 2/2019 v pdf.
http://www.vhu.sk/31-sk/archiv/
môžete na strane 93 - 115 prečítať jeho veľmi zaujímavú a hodnotnú prácu Kragujevac - Nové pohľady na známe dokumenty.
English
