Soblahovskí vojaci v 1. svetovej vojne
Soblahovskí vojaci v 1. svetovej vojne
Soblahovskí vojaci v 1. svetovej vojne.
Pred sto rokmi, dňa 28.7.1914 vypukla 1. svetová vojna (skončila 11.11.1918). Bol to najkrvavejší konflikt, aký dovtedy svet poznal . Po vyhlásení všeobecnej mobilizácie v Rakúsko-Uhorsku dňa 31.7.1914 povolali do vojny ročníky 1880-1893. Môj starý otec Pavol Mrázik bol medzi nimi spolu s mnohými Soblahovčanmi (dedina pri Trenčíne) a státisícami mladých mužov z celej monarchie. Chlapci boli po krátkom výcviku poslaní priamo na front. Trenčiansku posádku tvoril 71. IR (peší pluk spoločnej armády) a 15. HIR (uhorský zemebranecký peší pluk-honvédi) . Vojaci Trenčianskeho 71. IR (na fotke) odišli na front 8.8.1914.
Proti sebe zhruba bojovali: Rakúsko-Uhorsko, Nemecko, Osmanská ríša (Turecko) a Bulharsko proti: Srbsku, Rusku, Francúzsku, Británii, Taliansku a Japonsku. Boje prebiehali na troch hlavných frontoch: Západný (v oblasti Francúzska), Východný (v Karpatoch medzi Poľskom a Slovenskom) a Balkánsky (Srbský,Taliansky - južný front).
Na počiatku vojny boli povolaní mladí muži vo veku 21- 34 rokov, postupne sa však ľudské rezervy Rakúsko-Uhorska vyčerpali a tak povolávali ďalšie ročníky. V roku 1918 museli slúžiť vo vojsku aj bojaschopní muži narodení v rokoch 1865 až 1900, teda 18 - 53 roční.
Mnohí Soblahovčania bojovali v Trenčianskom 71. IR. Na počiatku vojny bol nasadený (podobne ako honvédsky 15. HIR ) na haličskom úseku Východného frontu. V zime 1914 - 1915 sa pluk zúčastnil ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Od jari 1915 do októbra 1916 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje v Haliči. V novembri 1916 bol pluk presunutý na taliansky front a nasadený v priestore Gorice. Na jeseň 1917 sa pluk zúčasnil veľkej nemecko-rakúskej ofenzívy proti talianskej armáde na zvlášť exponovanom úseku Ponte di Piave. Obrovské straty na životoch vyvolali v radoch vojakov vlnu nespokojnosti a značne otriasli ich bojovou morálkou. Koncom júna 1918 zaujal pluk znova obranu na rieke Piava, v ktorej zostal až do poslednej ofenzívy talianskej armády koncom októbra 1918. Do zajatia padli tisíce vojakov rakúsko - uhorskej armády. Úplný krach ofenzív Nemecka a Rakúsko-Uhorska na frontoch vo Francúzsku a v severnom Taliansku v roku 1918 skončil kapituláciou centrálnych mocností; v novembri 1918 vojna skončila.
Celkove bolo do vojny zangažovaných viac ako 34 štátov, zahynulo 10 miliónov vojakov a 7 miliónov civilistov. Keď vojna skončila, nebolo snáď rodiny, ktorá by neprišla o otca, syna či brata. Prvá svetová vojna sa rozrástla na krvavý konflikt, ktorého následky pocítili obyvatelia celej monarchie. Množstvo mužov v aktívnom veku sa už nikdy nevrátilo z bojísk domov. Rozvrátené zostali celé rodiny, a to sociálne i ekonomicky. Svoje životy položilo 69 700 Slovákov, resp. zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí, alebo ostalo trvalo nezvestných. Len niekoľko šťastlivcov sa vrátilo domov väčšinou z ruského zajatia, s podlomeným zdravím často krát zranení, alebo ako invalidi.
Môj druhý soblahovský starý otec (z otcovej strany) menom Michal Červeňan, narodený v roku 1877 v Soblahove č. 85 musel tiež narukovať v apríli 1915, vo veku 38 rokov. Bol nútený opustiť svoju manželku Annu rod. Opatovský (1882-1971) a svojich šesť detí. Vojnu prežil, no strávil sedem rokov v ruskom zajatí a domov sa vrátil až v roku 1922. Dožil sa 90 rokov, zomrel v roku 1967.
Sú známe niektoré mená a niekoľko údajov o vojakoch zo Soblahova, ktorí vojnu prežili:,
Jozef Ako (*1896; slobodník 71.IR a 77.IR, počiatkom roka 1916 bol zranený),
Ondrej Baláž (*28.1.1888, dňa 31.1.1910 sa oženil s Annou Balaj (1888-1969); dôstojník),
Pavol Baláž (*9.9.1889, brat Ondreja, od 19.6.1911 bol ženatý s Máriou Fabo; 71.IR, v r. 1915 sa liečil v okresnej nemocnici v Kráľovských Vinohradoch v Prahe pre podozrenie z úplavice; †1.2.1959?),
Pavol Božik (*21.11.1888, dňa 20.1.1913 sa oženil s Katarínou Gašpar; 71.IR, v r. 1916 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zaj. tábore Rudnik, oblasť Jekaterinoslav; pravdepodobne ho na jar v r. 1918 prepustili výmenou zajatcov, pretože v októbri 1918 bojoval v Sedmohradsku a bol svedkom smrti spolubojovníka Martina Božika),
Michal Červeňan (*27.10.1877, dňa 16.1.1899 sa oženil s Annou Opatovský; 15.LstIR, v r. 1915 padol do ruského zajatia; je zaznamenaný jeho pobyt v zaj. tábore Piestšanka na východnom Sibíri, neďaleko mesta Čita, †18.6.1967),
Ján Drienka (*6.5.1888 v Mn. Lehote, dňa 23.2.1914 sa v Soblahove oženil s Katarínou Čačík; 15.LstIR, v r. 1915 sa liečil v nemocnici v Užhorode na Ukrajine, †23.1.1946),
Michal Halgoš(*6.2.1874; 15.HIR a 14. alebo 31.HIR, koncom roka 1918 bol zranený, †14.5.1946),
Florián Holúbek (71.IR, bojoval pri Pijave v Taliansku, v júni 1918 bol svedokm úmria soblahovského spolubojovníka Jozefa Trunku),
Ján Hrnčár (*26.6.1880; 45.IR, Ers.Baon, v r. 1916 padol do ruského zajatia; je známy jeho pobyt v zajateckom tábore Valujki, oblasť Voroneš),
Ján Jando (*5.8.1895?; 71.IR, začiatkom roka 1917 bol zranený; dňa 23.11.1921 sa oženil s Máriou Mrázik †12.7.1975),
Jozef Jando (*14.9.1885, mal manželku Katarínu rod. Královú (1886-1970) a syna Štefana - všetci na spoločnej fotke, †14.11.1972),
Ján Jantošovič (*10.6.1887, od 18.9.1911 ženatý s Alžbetou Jantošovič; 71.IR, v roku 1916 padol do ruského zajatia, †3.12.1967),
Jozef Jantošovič st. (*15.3.1893; 72.IR, koncom roka 1915 bol zranený; dňa 18.2.1924 sa oženil s Kristínou Halgoš (1901-1981), †6.3.1955),
Jozef Jantošovič ml. (*21.5.1893; 15.HIR, počiatkom roku 1918 bol zranený; 25.2.1924 sa oženil s Máriou Kováč),
Matej Jantošovič (*21.2.1881; 71.IR, bojoval v Poľsku na Východnom fronte, v auguste 1914 bol svedkom úmrtia spolubojovníka Štefana Psotu v Krašniku, †16.2.1950),
Adam Juriga(*1897; 15.HIR, začiatkom roka 1918 bol zranený),
Mikuláš Kačena (*22.8.1894; 72.IR, v r. 1917 bol zranený; dňa 10.2.1919 sa oženil s Annou Mrázik (1896-1975) †1.9.1982),
Ján Kaša(*1876; 15.LstIR, v r. 1915 padol do ruského zajatia; našiel sa záznam o jeho pobyte v zaj. tábore Barnaul, oblasť Tomsk v západnej Sibíri),
Jozef Kittler (*1890; poručík 14.LIR, počiatkom roka 1917 padol do ruského zajatia, je známy jeho pobyt v zaj. tábore Irkutsk),
Alexander Klima (*18.2.1883, jeho otec Ernest bol záhradníkom J.Nemáka-spolumajiteľa Soblahova; slobodník 15.LIR, v r. 1917 padol do ruského zajatia, internovaný v Tomsku),
Ondrej Krátky (*5.5.1896; 71.IR, v r. 1917 padol do ruského zajatia, internovaný v Pavlovsku; mal manželku Katarínu rod. Jantošovič (1899-1989), †2.12.1992),
Ján Kulifaj (*19.12.1896; 71.IR,bojoval pri Pijave v Taliansku, v júni 1918 bol svedokm úmria spolubojovníka Jozefa Trunku; mal manželku Michalínu rod. Schéry (1899-1984), †23.6.1963),
Martin Kutál (*1877; 15.LstIR, koncom roka 1915 sa liečil v nemocnici v ruskom zajatí v Atkarsk, oblasť Saratov),
Štefan Madový (*14.4.1880 v Mn. Lehote, zrejme sa priženil do Soblahova; 45.IR, v r. 1916 padol do ruského zajatia, je zaznamenaný jeho pobyt v zajateckom tábore Valujki, oblasť Voroneš),
Ondrej Mistrík (*27.11.1876; LstEtappMarschR. 15.Baon, v r. 1916 padol do ruského zajatia, †7.1.1942),
Ondrej Ovádek (*28.7.1894; 71.IR, koncom roka 1916 padol do ruského zajatia; dňa 13.9.1920 sa oženil s Máriou Balaj ),
Adam Psota (71.IR, bojoval na Východnom fronte, v auguste 1914 bol svedkom úmrtia spolubojovníka Štefana Psotu v Krašniku),
Ján Rác (*8.2.1877; 15.LIR, začiatkom roka 1915 sa liečil v Trenčianskej nemocnici),
Ján Schéry (*27.7.1900?; 71.IR, v októbri 1918 bojoval v Sedmohradsku a bol svedkom smrti spolubojovníka Martina Božika, mal manželku Kristínu rod. Šedivý (1910-1988), †25.1.1969) a
Jozef Schéry st. (*20.12.1890; 71.IR, koncom roku 1914 sa liečil v nemocnici č.5 zriadenej v štátnej priemyselnej škole v Brne; dňa 30.6.1919 sa oženil s Katarínou Červeňan (1897-1949), †22.1.1977).
Starý otec Pavol Mrázik, roľník nar. 22.3.1889 v Soblahove č. 33, syn Pavla Mrázika st. zvaného „Dubován“ a Kataríny rod. Šedivý zomrel na Halíčskom - Východnom fronte dňa 11. mája 1915. Na fronte strávil 9 mesiacov, jeho pluk sa sa cez krutú zimu 19145-15 zúčastnil ťažkých bojov proti ruskej armáde v Karpatoch. Od jari 1915 viedol pluk vyčerpávajúce pohyblivé i zákopové boje... Pavol zomrel práve na počiatku zákopových bojov pri dedine Odrzechowa v Poľsku-Galicii a tu ho aj pochovali spolu s ďalšími 615 vojakmi rôznych národností (540 rakúsko-uhorských, 1 nemecký a 75 ruských). Mal 26 rokov a doma zanechal manželku Máriu rod.Krátky (1892-1953) a ročnú dcéru Margitu (1914-1998) - moju matku.
ROPWM - poľská štátna organizácia zodpovedná za údržbu a opravu vojenských cintorínov na podnet a neskôr na milé prekvapenie našej rodiny nechala opraviť starý objekt cintorína práve v období 100. výročia vypuknutia 1. svetovej vojny. Na fotografiách vidno pôvodný a dnešný stav vojenského cintorína v Odrzechowej v Poľsku.
Okrem môjho starého otca Pavla sa ďalších 47 vojakov nikdy nevrátilo domov. Ich mená sa do dnes zachovali na kaplnke sv. Vendelína v Soblahove, okrem Jozefa Schéryho ml. na ktorého sa asi omylom zabudlo. Prikladám ich mená a údaje, ktoré sa o nich podarilo zistiť
Štefan Balaj, nar. 30.7.1875 alebo 17.11.1887 v Soblahove.
Matej Balaj, nar. 3.2.1894 v Soblahove č. 2, syn Ondreja a Márie rod. Kiaček. Bol slobodník 71.IR, pravdepodobne bojoval na Východnom fronte, zomrel 21.6.1915 vo veku 21 rokov.
Ján Barták,
Adam Beluský, nar. 6.7.1888 v Soblahove č. 30, syn Ondreja a Márie rod. Fabo. Bol príslušník IV/18 EtappBaon, v r. 1915 bol zranený.
Florián Beták,
Adam Božik, nar. 4.7.1883 v Soblahove č. 41, syn Michala a Evy rod. Jando. Dňa 23.10.1911 sa oženil s Helenou Balaj. Z vojny sa nevrátil domov a v roku 1927 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
Martin Božik, robotník nar. 11.11.1883 v Soblahove č. 28, syn Jozefa a Kataríny rod. Izrael. Dňa 13.1.1913 sa oženil s Karolínu Síkora. Bol vojakom 71.IR. Zomrel 19.10.1918 v nemocnici (tri týždne pred koncom vojny ) na týfus. Mal 35 rokov. Pochovali ho 20.10.1918 v Bistrita v Rumunsku - Sedmohradsku. Pavol Božik a Ján Schéry - jeho spolubojovníci zo Soblahova boli svedkami úmrtia.
Jozef Červeňan, nar. 13.8.1874 v Soblahove č. 69, syn Štefana a Alžbety rod. Beták. Mal manželku Katarínu. Z vojny sa nevrátil domov a v roku 1928 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
Michal Drienka, nar. 18.12.1892 v Soblahove č. 19, syn Jozefa a Anny rod. Gajdošík.
Bratia: Adam Ďuďák, nar. 19.12.1879 v Soblahove č. 88, syn Jána a Anny rod. Zaťko. Mal manželku Karolínu. Z frontu sa nevrátil, dňom 7.10.1926 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Ján Ján Ďuďák, nar. 14.4.1887 v Soblahove č. 88, syn Jána a Anny rod. Zaťko. Dňa 27.1.1913 sa oženil s Máriou Husár. Bol vojakom 15.LIR, neskôr 14. alebo 31.HIR, zomrel 27.4.1916 vo veku 29 rokov.
Juraj Ďuďák, nar. 23.4.1884 v Soblahove č. 59, syn Jána a Márie rod. Božik. Dňa 16.11.1908 sa oženil s Alžbetou Duras.
Gašpar Fabo, nar. 1.1.1875 v Soblahove č. 80, syn Jána a Márie rod. Mrázik. Dňa 24.5.1908 sa ako vdovec oženil s Katarínou Kulich.
Ignác Fabo, nar. 26.7.1883 v Soblahove č. 63, syn Jána a Kataríny rod. Zaťko.
Adam Gajdošík,nar. 2.6.1885 v Soblahove č. 36, syn Jána a Alžbety r. Jando. Dňa 2.5.1910 sa oženil s Evou rod. Hrnčár. Bol vojak 15.HIR, zomrel 5.5.1915 vo veku 30 rokov. Bol pochovaný v Kňahyníne, okr. Velký Berezný na Ukrajine. Doma zanechal manželku a deti: Máriu a Adama.
Ondrej Gajdošík bol slobodný roľník narodený v roku 1895. 21.1.1918 “padol v boji“ na severe Talianska vo veku 23 rokov. Pochovali ho dňa 22.1.1918 na vojenskom cintoríne Campobernardi v provincii Treviso.
Ignác Halgoš, nar. 4.2.1876 v Soblahove č. 53 ako dvojča brata Pavla, syn Jána a Anny rod. Sokol.
Jozef Halgoš, nar. 16.3.1877 v Soblahove č. 53, syn Michala a Anny rod. Gažo.
Štefan Halgoš, nar. 28.11.1882 v Soblahove č. 97, syn Jána a Alžbety rod. Lenoška. Bol vojakom 71.IR. „Bojoval na ruskom bojišti“ a bol od 23.10.1914 nezvestný. Oficiálne bol vyhlásený za mŕtveho dňom 1.1.1915. Mal 32 rokov, doma zanechal manželku Annu a deti.
Ján Holúbek ml., nar. 24.5.1894 v Soblahove č. 16, syn Ondreja a Anny rod. Izrael. Bol vojakom 71.IR, koncom roka 1914 bol zranený, liečil sa v nemocnici vo Viedni II.
Bratia: Ján Holúbek, nar. 3.9.1887 v Soblahove č. 16, syn Michala a Kataríny rod. Bielik. Dňa 16.2.1914 sa oženil s Alžbetou Oravec.
Michal Holúbek, nar. 27.4.1890 v Soblahove č. 5, syn Michala a Kataríny rod. Bielik.
Vendelín Holúbek,
Jozef Hrnčár, slobodný robotník nar. 31.5.1894 v Soblahove č. 83, syn Jána a Márie rod. Maršálek. Bol vojakom 71.IR. V r. 1915 bol zranený strelou do ľavej nohy, liečil sa v nemocnici Bruckneudorf v Rakúsku. Ďalší záznam hovorí, že „ sa zúčastnil svetovej vojny“ a od augusta 1916 bol nezvestný. V roku 1927 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
Ján Jando, nar. 9.12.1882 v Soblahove č. 95, syn Jána a Anny rod. Fabo. Vojak 17.LIR; bol zranený strelou do brucha, liečil sa v nemocnici Franza Josepha vo Viedni X. Tu zomrel dňa 14.12.1915 vo veku 33 rokov a bol pochovaný na hlavnom cintoríne vo Viedni - 91. skupina, V. oddelenie, hrob č. 54. Doma zanechal manželku Agnesu a deti.
Bratia: Michal Jantošovič, nar. 12.10.1882 v Soblahove č. 114, syn Michala a Márie rod. Ďuráči. Bol slobodník 15.HIR a bol zajatý a internovaný v Ugrejšskaje-Nižnij v Rusku, neskôr nezvestný. V roku 1927 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho. Doma zanechal manželku Katarínu.
Ondrej Jantošovič, nar. 1.1.1885 v Soblahove č. 114, syn Michala a Márie rod. Ďuráči. Dňa 6.11.1911 sa oženil s Annou Šedivý. Bol vojakom 71.IR a koncom roka 1917 bol zranený, neskôr nezvestný. V roku 1926 bol oficiálne dňom 2.8.1919 vyhlásený za mŕtveho.
Ondrej Ježík, nar. 21.2.1888 v Soblahove č. 76, syn Michala a Karolíny rod. Jantošovič.
Adam Kačena, nar. 9.4.1881 v Soblahove č. 86, syn Anny Kačena. Mal manželku Katarínu. Dňa 20.8.1926 bol oficiálne vyhlásený za mŕtveho.
Ondrej Kohútik, nar. 19.1.1882 v Soblahove č. 27, syn Ondreja - výrobcu obuvi a Evy rod. Bratanec. Mal manželku Máriu.
Viktor Kopačka,
Ignác Kráľ, nar. 2.2.1883 v Soblahove č. 30, syn Adama a Judity rod. Laco. Zomrel v posledný deň vojny - dňa 11.11.1918 vo veku 35 rokov. Doma zanechal manželku Karolínu rod. Kohútik a sedem ročného syna Štefana.
Gustáv Kulifaj,
Vendelín Markovský, nar. 20.10.1890 v Mníchovej Lehote č.23, syn Michal a Anny rod. Jambor. Do Soblahova sa asi presťahoval, alebo priženil.
Karol Mianovský,
Adam Mistrík, nar. 5.1.1879 v Soblahove č. 105, syn Adama a Márie rod. Jantošovič. Dňa 19.5.1908 sa oženil s Annou Lehocký.
Juraj Opatovský, nar. 19.4.1877 v Soblahove č. 44, syn Jána a Kataríny rod. Juriga. Mal manželku Agnesu.
Bratia:Ján Psota, nar. 6.7.1893? v Soblahove č. 23, syn Ondreja a Anny rod. Santo. Bol vojakom 71.IR; zomrel medzi 20.- 24.3.1915 vo veku 22 rokov, zrejme na Východnom fronte.
Štefan Psota, roľník nar. 30.5.1883 v Soblahove č. 23, syn Ondreja a Anny rod. Santo. Bol vojakom 71.IR. „Padol v boji“ dňa 28.8.1914 na východe Poľska - v Krašniku. Adam Psota a Matej Jantošovič-spolubojovníci zo Soblahova boli svedkami jeho úmrtia. Mal 31 rokov, bol ženatý.
Jozef Schéry ml., nar. 20.12.1891 v Soblahove č. 102, syn Anny Schéry. Bol vojakom 71.IR. Dňa 10.5.1915 zomrel vo veku 24 rokov na brušný týfus v poľnej nemocnici v Sátoraljaújhely (Újhely) na severe Maďarska a tu ho aj pochovali na miestnom cintoríne.
Gustáv Schéry, slobodný roľník nar. 1893. Bojoval v 71.IR. Počiatkom roku 1915 bol zranený strelou do ľavého predlaktia a liečil sa v nemocnici St. Pölten v Rakúsku. Zomrel ale v posádkovej nemocnici č. 8 v Ljubljane „na poranenie pravého predkolenia črepinou - tetanus“ dňa 30.6.1918. Mal 25 rokov, hodnosť slobodníka a bol pochovaný 2.7.1918 na cintoríne sv. Kríža v Ljubljane v Slovinsku.
Ján Šedivý, nar. medzi rokmi 1886-1888 v Soblahove ( množstvo menovcov).
Ondrej Šedivý, nar. medzi rokmi 1883-1894 v Soblahove ( množstvo menovcov).
Ján Súkup,
Jozef Trunek, slobodný roľník nar. 1898. Bol vojakom 71.IR. Mal 20 rokov keď „padol v boji“ dňa 16.6.1918 v IL Castello pri Pijave v Taliansku a tu bol aj pochovaný. Florián Holúbek a Ján Kulifaj zo Soblahova boli svedkami jeho úmrtia.
Jozef Tvrdoň, nar. 18.3.1888 v Soblahove č. 107, syn Ondreja a Márie rod. Straka. Bol vojakom 9.IR. Začiatkom roka 1915 padol do zajatia.
Ondrej Tvrdoň, nar. 5.9.1891 v Soblahove č. 107, syn Ondreja a Anny rod. Opatovský.
Venujme im tichú spomienku !
Ing. Štefan Červeňan, júl 2014
_____________________________________________________________________________________________
Skratky: IR - peší pluk cisársko-kráľovskej armády, LstIR - domobranecký peší pluk, HIR/LIR - honvédsky pluk, ErsBaon - náhradný prápor, MarschBaon - pochodový prápor, EtappBaon - tylový prápor.
Zdroj informácii: Úmrtné knihy 1SV - VHÚ Bratislava; zdigitalizované Zoznamy strát a Správy o ranených a chorých 1SV - VHÚ Praha, Infosystém cintorína a matriky Soblahova z konca 19.stor.