Ale nie! Kde je JavaScript?
Váš webový prehliadač nemá povolený JavaScript alebo nepodporuje JavaScript. Ak chcete správne zobraziť túto webovú lokalitu, povoľte JavaScript vo svojom webovom prehliadači, alebo inovujte na webový prehliadač, ktorý podporuje JavaScript.
Veľká vojna a územie Slovenska 1914 - 1918

Banner Veľká vojna a územie Slovenska


Samuel Činčurák - Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918

Naposledy aktualizované pred 6 rokmi
adminadminHlavnı administrátor
Odoslané pred 8 rokmi
Samuel Činčurák
Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918
Vydavateľstvo: Miloš Hric, 2016

---------------------------------------------------------------------------------------------
Práve vyšla kniha Samuela Činčuráka z Ozdína o jeho skúsenostiach z prvej svetovej vojny, k dispozícii na:

1. martinus.sk: http://www.martinus.sk/?uItem=247634

2. littera.sk: http://www.littera.sk/kniha/82191 (osobnı odber Martin, najnižšia cena)

3. knihy-golem.sk: http://www.knihy-golem.sk/vojna-male-.../d-171242/ (osobnı odber Lučenec)

4. ČR: martinus.cz: http://www.martinus.cz/?uItem=247634

ČÍM SÚ SPOMIENKY SAMUELA ČINČURÁKA UNIKÁTNE?
Rozsahom. 300 strán rukopisu (bezmála 250 normostrán textu len samotnıch spomienok) dáva záruku, že spomienky Samuela Činčuráka nekĺžu po povrchu, ale vás vtiahnu priamo do virvaru prvej svetovej vojny. Nechcené dobrodružstvo Samuela Činčuráka sa začalo v Srbsku, pokračovalo na ruskom fronte na Ukrajine a skončilo v Taliansku. Činčurák zovšadiaľ ponúka podrobné svedectvá, vďaka priebežne písanım poznámkam je veľmi konkrétny, čo sa tıka miest pobytu a ďalších podrobností.
Obsahom. Samuel Činčurák slúžil v zásobovacej kolóne prevážajúcej zásoby z tylovıch oblastí na front. Ešte počas pobytu v Srbsku sa stal dôstojníckym sluhom. Možno aj preto nás pri spracovaní jeho spomienok viackrát napadla paralela so Švejkom. Kım je však Švejk napísanı s humorom, Činčurákove spomienky zachytávajú realitu naturalisticky verne. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o správaní vojakov voči civilistom, smilstve a znásilňovaní, rabovaní, chaose...

KTO BOL SAMUEL ČINČURÁK
Dolnozemskı Slovák Samuel Činčurák sa narodil sa v roku 1883 v Pivnici v Báčke (dnešné Srbsko), neskôr žil v Iloku na pravej strane Dunaja, kde sa vyučil za kolára. V roku 1903 narukoval do Székesfeherváru, vrátil sa na jar 1905. Bol veľmi zbožnı, zúčastňoval sa na podujatiach vnútromisijného spolku evanjelickej cirkvi Modrı kríž. Jeho túžbou bolo dostať sa na Slovensko, najmä do Starej Turej a spoznať sa so sestrami Royovımi. To sa mu aj podarilo. Od roku 1912 sa natrvalo usadil na Slovensku, keď sa oženil so Zuzanou Betinovou z Ozdína v okrese Poltár. Mal päť detí a okrem toho, že sa zaoberal roľníctvom, stál v obci na čele odbočky Modrého kríža. Vıraznım duchovnım vplyvom na širokú verejnosť dosiahli napríklad aj to, že v Ozdíne nebola krčma.
V literárnej tvorbe Samuela Činčuráka prevažuje náboženská tematiky. Súhrn jeho prozaickej tvorby vyšiel od roku 1909 do roku 1948 v štrnástich tituloch. Zomrel v roku 1952. Pochovanı je v Ozdíne.
(Z článku Jána Jančovica, celı článok tu: http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/166-historia3-historia3/1211-s-inurak-naboensk-spisovate-z-pivnice)

UKÁŽKY ZO SPOMIENOK (ukážky sú bez poznámok)
Kapitola VII. (Srbsko)
Stotník P. si nevedel dať rady s ľuďmi, ktorıch mal pri koňoch – tí, čo mali s koňmi ísť, bo sa veľmi opíjali. Chlapi mali denne tri koruny a stravu, nič nerobili a aby si čas ukrátili, pili ako dúha a opilí sa váľali. Stotník P. bol prísno zakázal, že nesmia piť, no kto zakáže svini, keď je v kaluži, aby si neľahla do nej? Kto zakáže opilcom piť, keď on chce a má k tomu príležitosť? Stotník bol zakázal, že nesmie nikto do dediny a tım, čo predávali medzi nás, nesmeli sa ku nám priblížiť, no čo nevyhútajú ženy, ktoré prinášali a predávali – tie sa ošmietali po kukuriaciach kolo nás a keď dakto šiel ta na svoju potrebu, tak ho ponúkali s pálenım. Boli sa tak naučili, že každú chvíľku bežali do kukurice a tam sa kšeft robil.
Jedného dňa náš jeden vojak popil jednej dievčiny pálené a oraboval ju o šesť korún. Tá prišla ku feldvéblovi, čo bol nad koňmi. Že feldvébl bol tiež kamarát z mokrej štvrti, bo i on chodieval do kukurice píjať, stal podľa dievčiny a aby sa stal veľkım, dal nás všetkıch autretovať, aby ona ukiazala toho, čo ju okradol. Bolo nás drahne, no predsa poznala, maďarského cigáňa. Ako tak stojíme a čakáme dlhú kázeň, príde kadet a spıta sa, prečo je autret. Feldvébl predstúpi pred neho a vyrozpráva mu udalosti. Kadet sa obrátil, k devuche a krikom na ňu: „Ako si sa smela sem opovážiť prísť predávať, keď je to prísne zakázané? Dobre urobili, že ti peniaze zobrali, mali ťa ešte do zadku vykopať, marš preč! A vy abtreten!“
„Nak žije pán kadet!“ znelo z viacej hrdiel, aj sám som schvaľoval rozsudok mladıho dôstojníka, bo keď by neboli tie ženštiny priniesli tu otravu, neboli by sa mohli ľudia tráviť, bo z toho už bola aj cholera začala.
L
LudmilaSenior užívateľ
Odoslané pred 8 rokmi
Vďaka za typ.
L
LudmilaSenior užívateľ
Odoslané pred 8 rokmi
Už som si ju kúpila a neľutujem. Je to obdivuhodná kniha od múdreho pána.
Odoslané pred 7 rokmi
Ďalšie ukážky z knihy hľadajte na tıchto odkazoch:
https://dennikn.sk/blog/za-vsetko-mohli-srbi/?ref=box
https://dennikn.sk/blog/spor-s-fararom-pomohol-objavit-poklad/
http://misosestak.blog.sme.sk/c/439582/muz-ktory-nenavidel-alkohol.html
http://misosestak.blog.sme.sk/c/439739/moze-vo-vojne-obstat-krestanska-moralka.html
adminadminHlavnı administrátor
Odoslané pred 7 rokmi
Priatelia,
o knihe zápiskov Samuela Činčuráka z prvej svetovej vojny nazvanej "Vojna. Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918" sme vás už informovali.
V tejto chvíli vzniká a v apríli by malo byť hotové faksimilné vydanie tıchto zápiskov, t. j. presná kópia rukopisu. Nebude to, samozrejme, vydanie určené pre každého - pôjde o verziu pre zberateľov a "fajnšmekrov", možno ho použiť ako hodnotnı dar či brať ako investíciu do budúcna (raz z toho možno bude zberateľská rarita :)). Pre ostatnıch je zaujímavejšie klasické vydanie, predsa len nie každému sa chce čítať rukopis, aj keď krásne a úhľadne napísanı (ukážka v prílohe).
Faksimile vyjde v limitovanom náklade 100 kusov. Vırobná cena jedného kusu je veľmi blízka 20 € (pretože nízky náklad, 300 plnofarebnıch strán, neštandardnı formát a teda veľkı odpad atď.). Väzba bude šitá, obálka mäkká (presne ako na originálnych zápiskoch).
Ak má niekto z vás záujem o faksimilné vydanie, prosím, rezervujte si ho vopred. Cena pri rezervácii vopred (t. j. do vytlačenia faksimile okolo 15. apríla) je 20 € (plus poštovné, ak nevieme doručiť osobne; platiť netreba vopred, len rezervovať). Po vytlačení bude cena 25 €. Zvyšné kusy pôjdu do predaja na martinus.sk, tam bude konečná cena okolo 35 až 40 € za kus.
Za šírenie tejto informácie medzi ľudí, ktorıch by mohla zaujať, ďakujem

Za občianske združenie Priatelia histórie Novohradu
Mišo Šesták

Ukážka:
https://drive.google.com/file/d/0Byro...sp=sharing
peterpeterSenior užívateľ
Odoslané pred 6 rokmi
Kúpil som si túto knihu. Ide skutočne o unikátny materiál. Zaujala ma aj štúdia Pavla Mičianika, ktorého som osobne spoznal na konferencii v Košiciach vo februári 2018. Ako píše, je smutné, že svedectvá veteránov nikto metodicky nezachytil a nezozbieral. Napr. aj v publikácii Jakuba Horvátha Boje v Karpatoch 1914-1915 na s. 100 sa spomína XIII. zbor aj 42. divízia Honvédségu, v ktorıch vykonával službu Samuel Činčurák. Spracovaním svedectiev by sa získal materiál, ktorı by pomerne presne zachytil napr. pohyb vojenskıch jednotiek po bojiskách, alebo presnejšiu datáciu. Činčurák na niektorıch miestach spomína dokonca hodiny, kedy niektoré operácie začali. Musím povedať, že nikdy som sa tak intenzívne nevcítil do osudov civilistov a obyčajnıch vojakov, ktorí v podstate počas celej vojny trpeli podvıživou a hladovali. Rozkrádanie potravín, ošatenia, materiálu, ich ničenie a poškodzovanie. Toto sú príčiny demoralizácie a kolapsu cisárskej armády. S vyhladovanımi vojakmi a pomocou doktríny - usilovnım pochodovaním vymanévrovať nepriateľa z jeho pozícií a poraziť ho útokom, v prípade potreby bodákovım - chcela táto armáda vyhrávať ofenzívy?

Na škodu veci, v texte knihy, dochádza k zámene honvédov (a teda vlastibrancov) za domobrancov.

Magyar király Honvédség nie je Kráľovská uhorská domobrana, ako sa tvrdí na s. 8, ale Kráľovská uhorská vlastibrana. Kráľovská uhorská domobrana je Magyar király Népfelkelés. Tiež často spomínaná 42. domobranecká pešia divízia bola vlastne 42. HID (honvédska, vlastibranecká pešia divízia, nie domobranecká).

Na s. 160 je popísanı prípad 16. chorvátskeho (horvackyho) pluku pri fasovaní chleba. Ale v poznámke pod čiarou je tento pluk spomenutı ako domobraneckı peší pluk č. 16 (Landwehr Infanterie Regiment Nr. 16, 16. honvéd gyalogezred), ktorı mal posádku v Banskej Bystrici. Samuel Činčurák sa tu vraj pomılil, keď tvrdil, že ide o chorvátsky pluk. Áno, Magyar király Landwehr Infanterie Regiment Nr. 16 (teda honvédi, vlastibranci) ako aj Magyar király Landsturm Infanterie Regiment Nr. 16 (teda népfelkelö gyalogezred, domobranci) boli z Banskej Bystrice. Neviem ako to mal autor v originálnych poznámkach, ale v texte knihy je pluk označenı len ako chorvátsky peší pluk. Sám autor bol v jednom z chorvátskych plukov a v chorvátskej divízii a tieto reálie mu boli dobre známe. Určite sa nepomılil. V tomto prípade určite išlo o chorvátsky 16. peší pluk spoločnej armády. Aj na s. 43 kričia Chorváti: Nech žije šesnásty (pluk)! a Nech žije päťdesiaty tretí (pluk)! Išlo o pluky spoločnej armády s doplňovacích obvodov Bjelovar a Záhreb. Spomínanı chorvátsky 16. peší pluk bol ten, z ktorého v bojoch na jar 1918 zostalo z 2100 vojakov len 250. Podľa vıpovede jedného z nováčikov náhradného práporu 71. IR (Hronskı: Vzbura slovenskıch vojakov v Kragujevci, s. 141), - osobitne zo vzbúreneckého práporu odtransportovali navrátilcov a osobitne nováčikov. Stretli sa až pri Gorici. Navrátilci šli na front doplniť materskı 71. peší pluk a nováčikovia mali doplniť tento vykrvácanı chorvátsky 16. peší pluk. Ak by boli nasadení do bojov a padli, možno by boli pochovaní ako neznámi alebo ako Chorváti. A tak by sa opäť niekoľko slovenskıch vojakov zo 71. IR, stratilo v neúplnıch alebo nepresnıch záznamoch.
Upravil/a peter dňa 08-07-2018 21:40, pred 6 rokmi
L
LudmilaSenior užívateľ
Odoslané pred 6 rokmi
Peter, skvelı komentár ku knihe. Čítala som ju so zatajenım dychom. Koľko útrap museli prežiť vojaci a tiež civilné obyvateľstvo. Velitelia kradli bez hanby... fuj.
Vy môžete zobraziť všetky vlákna v tomto fóre.
Vy nemôžete začať nový diskusný príspevok v tomto fóre.
Vy nemôžete odpovedať v tomto diskusnom vlákne.
Vy nemôžete začať v anketu v tomto fóre.
Vy nemôžete na tomto fóre nahrať prílohy.
Vy nemôžete stiahnuť prílohy v tomto fóre.
Moderátor: Administrátor