Re: Samuel Činčurák - Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918
[b]Samuel Činčurák
Malé poznámky z môjho života na bojišti v rokoch 1914 - 1918
Vydavateľstvo: Miloš Hric, 2016[/b]
---------------------------------------------------------------------------------------------
Práve vyšla kniha Samuela Činčuráka z Ozdína o jeho skúsenostiach z prvej svetovej vojny, k dispozícii na:
1. martinus.sk: [url]http://www.martinus.sk/?uItem=247634[/url]
2. littera.sk: [url]http://www.littera.sk/kniha/82191[/url] (osobnı odber Martin, najnižšia cena)
3. knihy-golem.sk: [url]http://www.knihy-golem.sk/vojna-male-poznamky-z-mojho-zivota-na-bojisti-v-rokoch-1914-1918/d-171242/[/url] (osobnı odber Lučenec)
4. ČR: martinus.cz: [url]http://www.martinus.cz/?uItem=247634[/url]
ČÍM SÚ SPOMIENKY SAMUELA ČINČURÁKA UNIKÁTNE?
Rozsahom. 300 strán rukopisu (bezmála 250 normostrán textu len samotnıch spomienok) dáva záruku, že spomienky Samuela Činčuráka nekĺžu po povrchu, ale vás vtiahnu priamo do virvaru prvej svetovej vojny. Nechcené dobrodružstvo Samuela Činčuráka sa začalo v Srbsku, pokračovalo na ruskom fronte na Ukrajine a skončilo v Taliansku. Činčurák zovšadiaľ ponúka podrobné svedectvá, vďaka priebežne písanım poznámkam je veľmi konkrétny, čo sa tıka miest pobytu a ďalších podrobností.
Obsahom. Samuel Činčurák slúžil v zásobovacej kolóne prevážajúcej zásoby z tylovıch oblastí na front. Ešte počas pobytu v Srbsku sa stal dôstojníckym sluhom. Možno aj preto nás pri spracovaní jeho spomienok viackrát napadla paralela so Švejkom. Kım je však Švejk napísanı s humorom, Činčurákove spomienky zachytávajú realitu naturalisticky verne. Píše o tom, ako dôstojníci okrádali mužstvo, o správaní vojakov voči civilistom, smilstve a znásilňovaní, rabovaní, chaose...
KTO BOL SAMUEL ČINČURÁK
Dolnozemskı Slovák Samuel Činčurák sa narodil sa v roku 1883 v Pivnici v Báčke (dnešné Srbsko), neskôr žil v Iloku na pravej strane Dunaja, kde sa vyučil za kolára. V roku 1903 narukoval do Székesfeherváru, vrátil sa na jar 1905. Bol veľmi zbožnı, zúčastňoval sa na podujatiach vnútromisijného spolku evanjelickej cirkvi Modrı kríž. Jeho túžbou bolo dostať sa na Slovensko, najmä do Starej Turej a spoznať sa so sestrami Royovımi. To sa mu aj podarilo. Od roku 1912 sa natrvalo usadil na Slovensku, keď sa oženil so Zuzanou Betinovou z Ozdína v okrese Poltár. Mal päť detí a okrem toho, že sa zaoberal roľníctvom, stál v obci na čele odbočky Modrého kríža. Vıraznım duchovnım vplyvom na širokú verejnosť dosiahli napríklad aj to, že v Ozdíne nebola krčma.
V literárnej tvorbe Samuela Činčuráka prevažuje náboženská tematiky. Súhrn jeho prozaickej tvorby vyšiel od roku 1909 do roku 1948 v štrnástich tituloch. Zomrel v roku 1952. Pochovanı je v Ozdíne.
(Z článku Jána Jančovica, celı článok tu: http://www.oslovma.hu/index.php/en/historia/166-historia3-historia3/1211-s-inurak-naboensk-spisovate-z-pivnice)
UKÁŽKY ZO SPOMIENOK (ukážky sú bez poznámok)
Kapitola VII. (Srbsko)
Stotník P. si nevedel dať rady s ľuďmi, ktorıch mal pri koňoch – tí, čo mali s koňmi ísť, bo sa veľmi opíjali. Chlapi mali denne tri koruny a stravu, nič nerobili a aby si čas ukrátili, pili ako dúha a opilí sa váľali. Stotník P. bol prísno zakázal, že nesmia piť, no kto zakáže svini, keď je v kaluži, aby si neľahla do nej? Kto zakáže opilcom piť, keď on chce a má k tomu príležitosť? Stotník bol zakázal, že nesmie nikto do dediny a tım, čo predávali medzi nás, nesmeli sa ku nám priblížiť, no čo nevyhútajú ženy, ktoré prinášali a predávali – tie sa ošmietali po kukuriaciach kolo nás a keď dakto šiel ta na svoju potrebu, tak ho ponúkali s pálenım. Boli sa tak naučili, že každú chvíľku bežali do kukurice a tam sa kšeft robil.
Jedného dňa náš jeden vojak popil jednej dievčiny pálené a oraboval ju o šesť korún. Tá prišla ku feldvéblovi, čo bol nad koňmi. Že feldvébl bol tiež kamarát z mokrej štvrti, bo i on chodieval do kukurice píjať, stal podľa dievčiny a aby sa stal veľkım, dal nás všetkıch autretovať, aby ona ukiazala toho, čo ju okradol. Bolo nás drahne, no predsa poznala, maďarského cigáňa. Ako tak stojíme a čakáme dlhú kázeň, príde kadet a spıta sa, prečo je autret. Feldvébl predstúpi pred neho a vyrozpráva mu udalosti. Kadet sa obrátil, k devuche a krikom na ňu: „Ako si sa smela sem opovážiť prísť predávať, keď je to prísne zakázané? Dobre urobili, že ti peniaze zobrali, mali ťa ešte do zadku vykopať, marš preč! A vy abtreten!“
„Nak žije pán kadet!“ znelo z viacej hrdiel, aj sám som schvaľoval rozsudok mladıho dôstojníka, bo keď by neboli tie ženštiny priniesli tu otravu, neboli by sa mohli ľudia tráviť, bo z toho už bola aj cholera začala.