Ján Chrenko sa narodil 20. septembra 1898 v obci Zemianske Lieskové ([i]Nemesmogyoród[/i]), okres Trenčín, rodičom Jánovi a Alžbete Martinusovej. Jeho dve staršie sestry a brat zomreli ešte ako deti. Vo VÚA v Prahe sa nezachoval jeho vojenský kmeňový list a tak dátum jeho odvodu a podrobnosti vojenskej základnej služby nie sú známe. Plnoletosť dosiahol v septembri 1916 a tak sa dá predpokladať, že počas toho roka bol odvedený, povolaný do armády, absolvoval vojenský výcvik a mohol odísť na front. Zo spomienok, ktoré kolovali v rodine sa zachovali len útržky. Pravdepodobne bojoval v roku 1917 ako príslušník 71. IR na talianskom fronte aj so svojím rovesníkom Ondrejom Plesnivým z vedľajších Kochanoviec. S Evou, sestrou svojho spolubojovníka Ondreja si písomne dohodli sobáš a 13. septembra 1917 sa zosobášili. Otec mu zomrel v roku 1915, sestry a brat sa nedožili dospelosti a možno aj matka mala podlomené zdravie. V prípade jeho smrti vo vojne by skromné hospodárstvo zostalo v rukách osoby, na ktorej mu záležalo. Snáď aj dúfal, že počas dovolenky sa vojna skončí. Isté je, že krátko po sobáši a po návrate na front mu 23. októbra zomrela aj matka. Podľa jeho slov sa počas Kragujevskej vzbury v júni 1918 nachádzal v meste, no vzbury sa nezúčastnil. Jeho jednotka bola ubytovaná na inom mieste, asi tri kilometre od kasární, kde vypukli tieto významné a tragické udalosti. Ako je známe, po vzbure sa navrátilci z ruského zajatia aj nováčikovia vrátili na taliansky front. No zároveň je známe, že počas reorganizácie armády vznikol aj nový 112. IR, ktorého teleso bolo sformované z pôvodného III. práporu a V. (náhradného) práporu 71. IR. Je teda pravdepodobné, že u náhradného práporu v Kragujevci boli sústreďovaní aj tí príslušníci starého pluku, ktorých zaradili do nového. O Jánovej nasledujúcej vojenskej službe je toho známe už viac, pretože vo VÚA v Prahe sa zachoval jeho Legionársky poslužný spis a Legionárska karta. Vďaka týmto materiálom sa potvrdilo, že bol príslušníkom 112. IR, pretože podľa záznamov v spomínaných dokumentoch bol zajatý 8. októbra 1918 pri Verdune. Podľa záznamu v projekte Legie 100 bol zajatý 9. októbra 1918, no tento údaj nesúhlasí s údajom na kópii originálneho dokumentu. V ten deň (8. októbra) sa slovenský pluk v rámci 1. ID bránil neďaleko obce [i]Brabant-sur-Meuse[/i] proti niekoľkonásobnej presile americkej 29. pešej divízie a tak ho mohli zajať vojaci zo 115. alebo 116. pešieho pluku. Veľká vojna sa preňho skončila o 26 dní skôr. V Zoznamoch rakúsko-uhorských zajatcov zajatých 8. – 11. októbra 1918 v departmente Mása ([i]Meuse[/i]) – [i]LISTE DES PRISONNIERS Capturés sur l’armée AUTRICHIENNE du 8 au 11 Octobre 1918 dans la Meuse[/i] sa zachoval záznam o zajatom Jánovi: [i]3981 CHENKO Johann, Sold, 112°, 3°, 20.9.18, Nemetmozgorod, Ungarn[/i]. V zozname je zaznamenaný pod skomoleným priezviskom [i]Chenko[/i] a skomolený je aj názov bydliska v maďarskom jazyku. Dá sa však celkom dobre rozpoznať a presne súhlasí deň a mesiac narodenia. Ján sa narodil v roku 1898, podobné dátumy majú aj vojaci nad a pod jeho záznamom, no v jeho prípade je omylom uvedené koncové dvojčíslie 18 namiesto 98. Podľa záznamu bol príslušník 3. stotiny 112. IR, čo jednoznačne potvrdilo jeho príslušnosť k novému pluku, nepriamo teda mohol byť skutočne v náhradnom prápore v Kragujevci. Istý čas bol internovaný vo francúzskom zajateckom tábore Mimizan Bourg na juhu Francúzska. Do československého vojska sa prihlásil už 25. októbra 1918 kam ho aj 17. novembra 1918 zaradili. Rapatriovali ho 4. januára 1919 do Československa ([i]Repatrié en Bohéme[/i]) a 16. januára sa vrátil do vlasti. Po návrate a po hlavnom odvode bol 1. októbra 1921 zaradený do brannej moci, zaradený do pešieho pluku 39 a súčasne preložený do I. zálohy. Ján bol vo Veľkej vojne asi dva roky a počas nich „precestoval“ veľkú časť Európy. Konečne sa však mohol venovať rodine a práci na hospodárstve. Prežil dve svetové vojny, hospodársku krízu, nútené nasadenie jeho jediného syna v Ríši, niekoľko prevratov aj menu peňazí, no pomerne skoro mu manželka zomrela na tuberkulózu. Mali spolu tri deti, osem vnúčat, dvanásť pravnúčat a na svet prichádzajú ďalší potomkovia. Zomrel 12. mája 1978 vo veku 79 rokov.

Súhlasím s Pavlom Rusnákom, je to tak ako tvrdí. Osud tohto dôstojníka ma zaujal, pretože bol príslušníkom trenčianskeho pluku spoločnej armády aj domobrany. Ešte sa k podrobnejšiemu pátraniu okolo jeho osoby vrátim.

Skôr sa zdá, že to bude naopak – k roku 1914 je vedenı ešte ako major 71. pešieho pluku: [url]https://library.hungaricana.hu/en/view/KriegsMarine_1914/?pg=519&layout=s[/url] V 1888 môžeme nájsť kadeta toho mena pri 70. pešom pluku: [url]https://library.hungaricana.hu/hu/view/MilitarAlmanachSchematismus_1888/?pg=408&layout=s[/url] V roku 1892 zasa nachádzame toto meno v dôstojníckom zbore 29. pešieho pluku: [url]https://library.hungaricana.hu/hu/view/KriegsMarine_1892/?pg=366&layout=s[/url]

Raimund Ziganek pochádzal z mesta Olomouc, ale nevedno, či sa tam v roku 1869 aj narodil. V čase Veľkej vojny mal hodnosť majora. Zachovalo sa niekoľko záznamov o jeho smrti. V Zozname strát vydanom 20. 11. 1914, vıtlačok 65, str. 5 – Ziganek Raymond, Mjr., k. u. LstIR. Nr. 15, tot. Z tohto neúplného záznamu vyplıva, že bol dôstojníkom v 15. domobraneckom pešom pluku (nepfélkelő gyalogezred). Ďalší záznam je v Knihe zomrelıch 71. IR, zväzok II., fol. 154 – Raimund Ziganek, narodenı 1869, Olmütz (Olomouc), ženatı, zomrel v boji 7. 9. 1914, pri Puszne Godowskom, Russland, Gubernia Lublin (dnes Poľsko). Podľa tohto záznamu bol honvédom v Landsturm Infanterieregiment Nr. 15, v 3. prápore. Pochovanı bol 8. 9. 1914 na okraji lesa západne od Pusna Skokówského, v hrobe s krížom. Pochovával ho poľnı kurát Stanislav Suda od domobraneckého pešieho pluku č. 29 z Českıch Budějovic. Stanislav Suda okolnosti smrti a pohrebu majora Ziganeka spomína vo svojich zápiskoch Denník z Velké války na strane 66. Presne potvrdzuje a dopĺňa údaje z Knihy zomrelıch. Záznam bol zrejme zapísanı aj do Sterb-Registra k. k. Lansturm Infanterieregiment Nr. 29, zväzok I, fol. 1. Tento zväzok sa nepodarilo nájsť na stránke VÚA Praha, medzi zdigitalizovanımi matrikami. Zaujímavé je, že v treťom stĺpci je zapísané, že Ziganek ako honvéd patril k 15. k. u. LstIR, ale na konci záznamu v sedemnástom stĺpci, že patril do 71. IR. Bol vojakom z povolania a ako profesiu má tiež uvedené, že bol major 71. IR. Možné je aj to, že Ziganeka rozkazom prevelili k 71. IR (k určitému dátumu), ale než sa tak stalo, došlo k boju, v ktorom ho zabili. Suda sa tak trochu mıli, keď si uhorskıch vlastibrancov (a teda honvédov) zamieňa s domobrancami. Ale jemu, pochádzajúcemu z celkom inej časti monarchie nemuseli byť tieto uhorské vojenské vırazy dostatočne jasné. V čase smrti Ziganeka bol Suda na fronte sotva 25 dní. V Sudovıch zápiskoch je však dojemné, ako ho Slováci, domobranci prosili, či by mohli držať čestnú stráž u mŕtveho Ziganka až do rána. Čestnú stráž držali aj pri pohrebe na druhı deň. Suda píše, že Slováci mali svojho veliteľa tak radi, že plakali ako malé decká. Z tohto vyplıva, že Ziganek musel byť schopnı a dobrı veliteľ, ktorı si dokázal vybudovať u svojich vojakov rešpekt. Bol ako dôstojník u mužstva obľúbenı, čo nebolo pravidlom. Mená takıchto veliteľov by nemali upadnúť do zabudnutia.

[url]https://drive.google.com/file/d/0ByrodfJA4M1lcXZoZEdPdXMwZnAtNkljd2dKWGtjTTYtR2NV/view?usp=sharing[/url] Článok uverejnenı v Občasníku obecného úradu v Podbieli "Podbiel", ročník XI., číslo 2, jún 2008

[url]https://drive.google.com/file/d/0ByrodfJA4M1lWWwtbFpYMDMtLURoS2pZSFp0Z3NGMU9LMXNB/view?usp=sharing[/url] Článok uverejnenı v Občasníku obecného úradu v Podbieli "Podbiel", ročník XI., číslo 4, december 2008

Mila pani Ludmila, dakujem za vase mile slova ohladom najdenia hrobu mojho pra-dedka. V maji tohto roku sme sa takmer presne 101 rokov od jeho smrti dostali konecne k jeho hrobu v Odrzechowej, Polsku. Boli sme traja clenovia rodiny, teda prvi a jedini pri mieste kde je pochovany v hromadnom hrobe. Miestni ludia sa vzorne staraju o zelenu plochu okolo kostola, kde je pochovanych 616 vojackov vratane nasho. Tiez sa staraju o maly pomnik, ktory tam stoji uz 100 rokov. Podla miestneho knaza sa v objekte chystaju pridat symbolicke krize, co by bolo fantasticke. Nemusim vam opisovat aki spokojni sme odisli domov. Aj vam zelam z celeho srdca, aby ste nasli zaznamy a hrob vasho dedka. Neprestavajte hladat, ved to poznate:"kto hlada, najde!" S uctou, Zuzana

[quote][url=http://www.velkavojna.sk/forum/viewthread.php?thread_id=83&pid=187#post_187][b]peter napísal:[/b][/url] V zápise sa síce tvrdí, že padol v bitke, ale v ďalej časti zápisu sa tvrdí, ža padol/zahynul (rukou) nepriateľa, a pochovanı bol v zajatí 28.3.1915. Svedkovia smrti Štefan Hozso Feldwebel a Štefan Piaček Gefreiter. Takmer takı istı záznam na tej istej strane má aj vojak Július Bacskádi, ten istı dátum, miesto, pluk, rota, zajatie, pochovávajúci Prot. August Pulmann poľnı vojenskı kňaz, ktorı zrejme aj vystavil umrtné oznámenie. Ten istı je aj jeden zo svedkov smrti oboch vojakov Štefan Hozso. [/quote] [b]Mne osobne príde pravdepodobnejšia možnosť, že obaja podľahli zraneniam utrpenım v boji, pred tım, ako padli do zajatia.[/b] Nie že by zabíjanie zajatcov bol nejakı zriedkavı jav (ak by u nich napríklad našli nejakú upravenú muníciu), ale aj tak ...

Priznam sa, ze po precitani horeuvedenych riadkov a uspesnom patrani po dedkovi, padlom v 1. svetovej v Polsku, mi vstupili slzy do oci . Takmer vsetky spominane ukony som absolvala, vo Viedni chceli len 32 E a tiez nezarucovali uspech patrania. Osobne som patrala v VHU v Bratislave, kde sa este chystam vratit. Doposial som nenasla nic. Sledujem neunavnu cinnost Poliakov, ktori na webstranke www.polegli... zapisuju nove a nove udaje o padlych vojakov v 1. vojne na ich uzemi. Patram uz par rokov, ale svojho dedka Martina Furstenczellera, ktory sa prizenil do Merasic, obci patriacej do okresu Hlohovec som este nenasla. Ludmila

[i]Príspevok vkladám za pani Zuzanu Peer. Ďakujeme, že sa s nami podelila o poznatky zo svojho hľadania. [/i] Rada by som sa podelila s ostatnymi o tom, ako som nasla svojho pra-dedka, ktory zomrel v 1.svetovej vojne. Mozno dam niekomu navod, ci inspiraciu ako hladat. Ked som sa do toho pred 3 rokmi pustila, vedela som iba to, ze zomrel niekde v Polsku na zaciatku vojny. Moj pra-dedko sa volal [b]Pavol Mrazik[/b] a bol z dediny Soblahov pri Trencine, narodil sa tam v roku 1889 a ked v juli 1914 rukoval, doma zanechal svoju mesacnu dceru Margitu (moju babku) a svoju manzelku Mariu. Nikdy viac ich uz nevidel. Nasla som jeho rodny a sobasny zapis v soblahovskych matrikach. To bolo vsetko, co som mala okrem vlastnej zvedavosti a podpory mojho otca, ktory zial nikdy nezazil svojho dedka Pavla. Zrejme existovala nejaka korespodencia Pavla z frontu s jeho rodinou v Soblahove a zrejme aj umrtne oznamenie, lenze nic z toho sa nezachovalo. A uz vobec nie ziadna fotka. Moja babka Margita zomrela pred 20 rokmi a tak sa nebolo koho spytat. Nikto z rodiny nic blizsie nevedel a nikdy nikto nebol pri Pavlovom hrobe. Tak som zasla do St. archivu v Trencine a tam mi ochotne pomahali ako vedeli, lenze o vojakoch nemali nic. Ale nasli sme Porucensky list mojej babky Margity z ktoreho vyplyvalo, ze jej matka brala na nu sirotsky prispevok od statu az do roku 1932, kym sa nevydala. Sirotsky bol vyplacany do ruk jej matke Marii, lebo bola vojnova vdova, jej muz zomrel v maji 1915 na fronte. To bol objav ! Aspon som vedela v ktorom mesiaci a roku Pavol zomrel. Niekto mi poradil napisat na VHU do Bratislavy, co som urobila, no o Pavlovi nemali ziadny zaznam. Tak som napisala do VHU Praha, ani ti nic nemali. Musim podotknut, ze oba archivy boli velmi napomocne. Potom som napisala mail v nemcine do Kriegsarchiv vo Viedni a ti mi napisali, ze nemaju ziadne udaje o madarskych (!?!) vojakoch, vacsina zaznamov bola znicena. No tomu som ani trocha neverila. Ta ich odpoved bola dost arogantna, citila som, ze ma povazujua za otravu z Ostbloku s ktorou sa nemienia zaoberat. Tak som im znovu slusne napisla, aby prehodnotili svoj postoj, ze predsa moj pra-dedko zomrel za cisara pana (ved on bol ten, ktory vyhlasil vojnu a koli nemu zomreli miliony ludi !?) a neziadam nic ine, iba vediet kedy zomrel a kde je pochovany a prosim ich o pomoc. Odpovedali mi, ze ked zaplatim (myslim 60 EUR za stranu), tak sa ho pokusia najst, no nezarucuju uspech. Tak odrazu mali zaznamy, no iba po zaplateni by boli ochotni sa v nich hrabat. Tak sme si s otcom povedali, ze ideme napisat rakuskemu prezidentovi, no pred tymto krokom sme este napislali mail do VHU v Budapesti. Moja priatelka ho prelozila do madarciny, co povazujem za dolezite. Predsa nemozem cakat, ze v Budapesti budu vediet slovensky. Pokial by nic nenaslii, rakusky prezident by iste dostal nas srdcervuci dopis, ako zufalo hladame svojo predka...atd. Lenze po mesiaci mi odpisali z VHU v Budapesti, ze nasli zaznam o Pavlovi a to vo Viedni !?!? Tito ochotni zamestnanci zrejme ked nenasli nic v Budapesti, skusli ho najst v archive vo Viedni a tam ho naozaj nasli ! A mne sa potvrdilo to, co som si myslela o Kriegsarchive vo Viedni. Samorejme Madarom som pomocou priatelky krasne podakovala a vyjadrila som im nekonecnu vdaku mojej rodiny. A boli sme po roku o krok dalej ! Madari zistili, ze Pavol zomrel 11.5.1915 pri dedine Ordzechowa, okr. Sanok v Polsku, mal 26 rokov a bol pesiak 90. cis.kral. pluku. Objekt cintorina 1SV sa nachadza v uplnej blizkosti miestneho kostola. V objekte je niekolko samostatnych a spolocny-masovy hrob, celkove tam je vraj pochovanych 540 rakusko-uhorskych vojakov, 1 nemecky a 75 ruskych vojakov, teda spolu 616 vojakov. To ma velmi povzbudilo a zacala som studovat bojove udalosti 1SV a skutocne v tejto oblasti na tzv. Halicskom-vychodnom fronte v Polsku prebiehali boje proti ruskym vojskam. Prebiehali tu krvave boje pocas krutej zimy 1914 az do maja 1915... Na Vychodnom fronte na uzemi Polska a Slovenska zomrelo 2.500. 000 vojakov, co je hrozne cislo... Iba som nechapala preco Pavol zomrel v 90.cis.-kral. pesom pluku, ktory mal sidlo v Jaroslawi v Polsku, ved Pavol bol Slovak. Kedze byval blizko Trencina, musel narukovat do 71. Trencianskeho pesieho pluku, alebo 15.domobraneckeho pluku uhorskej domobrany. Soblahovski vojaci rukovali iba do tichto dvoch utvarov. Po case som nasla odpoved - vysvetlil mi to isty ochotny vojak z povolania z CSL. Obce Delostreleckej. 1SV bola krvave jatky a ked jednu jednotku rozprasili, tak hrstku vojakov co prezila zaradili jednoducho do novych jednotiek...atd. A mala som odpoved, ktora znela logicky. Po case som nasla na internete fotku uboheho plesniveho pamatnika a objektu voj. cintorina v Odrzechowej. Na nom bola plastova tabula, ktora hovorila, ze tu lezia zoldnieri Polski z rokov 1914-1981, co bola asi hlupost. Je to cintorin 1SV a lezi tu 616 vojakov roznych narodnosti a podla zakona tam nikoho ineho nesmu pochovavat. Lenze kto to mohol v Polsku po 100 rokoch vediet ? Zrejme niekto z miestnych ludi tam tu tabulu pred par rokmi zavesil. Nevedela som ako zariadit opravu, ci vycistenie objektu. Pomoc mi ponukli z KVH Beskydy, teda skupina dobrovolnikov, ktori dobrovolne vo volnom case cistia a opravuju vojenske cinntoriny 1SV na vychode Slovenka. Staci si pozriet ich internetovu stranku. Cintorinov na vychode je asi 200 a vacsinou su zanedbane. Tito statocni dobrovolnici ich cistia a opravuju, ako vedia. Obcas im niekto prispeje na material, no v podstate to robia na kolene a robia to velmi dobre a profesionalne. Klobuk dolu pred ich zasluznou pracou ! Aspon niekto si ucti pamiatku mladych muzov, ktori boli nedobrovolne nahnani do nezmyselnej vojny (za cisara pana)! Dakujem v mene vsetkych rodin, ktori tam maju pochovanych svojich predkov !!! Bolo mi jasne, ze KVH by som vystavila istemu riziku, keby som ich nechala vycistit objekt v Odrzechowej a samozrejme moja rodina by sa bola na tom tiez podielala. Lenze to by bolo na uzemi ineho statu, mohli byt z toho problemy. Nastastie mi zasa poradili z CSL.Obce Delostrelackej, dali mi nazov a kontakt statnej organizacie v Polsku (ROPWM), ktora je zopovedna za opravu a udrzbu vojenskych cintorinov. A tak som im napisla polsky mail (ina priatelka prelozila), ci by objekt, kde je pochovany moj pra-dedko Pavol mohli vycistit a pripadne opravit. Necakala som zazraky, lebo na uzemi Polska je asi 400 cintorinov 1SV. Opisali mi, ze to zvazia, pytali si dopis z Budapesti. Vedeli iba o jednom polskom dostojnikovi 1SV, ktory je pochovany v Odrzechowej a moje udaje z Budapesti vratane poctu pochovanych vojakov roznych narodnosti ich velmi zaujimali. Evidentne nemali potuchy kto a kolko vojakov tam lezi. Ked som sa ich asi po styroch mesiacoch pytala, ze ci sa nieco deje, odpisali mi ze mam byt trpezliva. Nebudete verit - v juli 2014, teda presne na 100 vyrocie zaciatku 1SV bol objekt opraveny !! Poslali mi aj fotku. Nasa rodina skakala od radosti. Pavol a jeho spolubovnici i ked v spolocnom hrobe maju konecne dostojne miesto odpocinku ! Mojho otca to tak inspirovalo, ze napisal clanok: Soblahovski vojaci v 1.svetovej vojne, ktory najdete na tichto strankach spolu s fotkami z Odrzechowej. Pred mesiacom mi znovu napisali Poliaci a pytali si osobne data mojho pra-dedka Pavla. Chcu na pomnik v Odrzechowej vyryt jeho meno. V maji 2015, presne na 100 vyrocie Pavlovho umrtia tam mame naplanovany rodinny vylet (zatial nas je 8). Myslim, ze ked sa rodina zaujima o svojich predkov a komunikuje s uradmi, veci sa mozu pohnut. V pripade nasej rodiny to skoncilo tak, ako sa tomu hovori anglicky: happy end ! Zuzana Peer

Super clanok ! Nemala som potuchy, ze sa da tolko zistit o nasich predkoch.

JÁN PAVLÍK *4.9.1883 v obci Kochanovce (Adamovské Kochanovce), okr. Trenčín, rodičia Juraj a Anna Špačková. Na pomníku padlım vojakom v 1. svetovej vojne v obci Melčice - Lieskové v časti Melčice je jeho meno odlíšené číslom 1 od menovca, Jána Pavlíka s číslom 11. Ide o čísla domov. V Matrike narodenıch a pokrstenıch ev. a. v. v Kochanovciach z r. 1883, na strane 167 má veľmi slabo čitateľnı záznam o úmrtí, z ktorého sa dá ako tak prečítať: "28.III.1915 [??? ] Halič vo vojne". Slovo pod dátumom takmer nie je možné prečítať, až na niekoľko písmen. Podľa nich by to mohla byť obec Tyskowa v Poľsku. V Zoznamoch strát vydanıch 17.7.1915, vıtl. 213, str. 29, sa nachádza záznam "Pavlik Johann, Inft., IR Nr. 71, 11. Komp., tot (28.3.1915)". Nie je tam uvedenı dátum narodenia, ani bydlisko, a tak sa nedá potvrdiť, či ide o záznam tej istej osoby, zhodnı je len dátum smrti. Ešte v r. 1995 sa podarilo v Kriegsarchive vo Viedni nájsť úmrtnı list na meno Pavlik Jan, kde sú nasledovné údaje: "Pavlik Jan, úmrtnı list vystavenı v 478. ambulantnej poľnej nemocnici, zomrel na sneť následkom strelnej rany v marci 1915 v Sanoku". Z dátumu je zhodnı len mesiac a rok úmrtia s predchádzajúcimi dokladmi. Je tam ešte číslo pravdepodobne exhumácie: "Exh. Nr. 25995/18". Úmrtnı list pravdepodobne nepatrí k obom spomínanım dokladom. Dňa 27.5.2015 som vo VHA v Bratislave v Knihe zomrelıch 71. IR zv. III. (ktorá obsahuje aj vıpisy z viedenskıch matrík-kníh zomrelıch) našiel na fol. 93 záznam (pôvodne v nemeckom jazyku), z ktorého vyplıva, že záznam v Zoznamoch strát vydanıch 17.7.1915, vıtl. 213, str. 29 sa určite tıka tej istej osoby. Súhlasí meno, dátum smrti, pluk aj rota. V zázname v Knihe zomrelıch je nasledovné: Ján Pavlík, *1883, rodisko Vágkohány, komitát Trenčín, 71. IR, 11. Feldkomp.-poľná rota, Infanterist-pešiak, †28.3.1915, v bitke pri obci Tyskowa, okr. Lisko v Poľsku. V zápise sa síce tvrdí, že padol v bitke, ale v ďalej časti zápisu sa tvrdí, ža padol/zahynul (rukou) nepriateľa, a pochovanı bol v zajatí 28.3.1915. Svedkovia smrti Štefan Hozso Feldwebel a Štefan Piaček Gefreiter. Takmer takı istı záznam na tej istej strane má aj vojak Július Bacskádi, ten istı dátum, miesto, pluk, rota, zajatie, pochovávajúci Prot. August Pulmann poľnı vojenskı kňaz, ktorı zrejme aj vystavil umrtné oznámenie. Ten istı je aj jeden zo svedkov smrti oboch vojakov Štefan Hozso. Ak padli rukou nepriateľa a to v zajatí je možné, že sa dostali do nejaké sporu, konfliktu a mohli byť vlastne zavraždení. To je ale len moja domnienka a špekulácia, a tou aj zostane už navždy. Spracoval Peter Pavlík

ADAM GAJDOŠÍK, *2.6.1885 v obci Soblahov, okr. Trenčín, rodičia Ján a Alžbeta r. Jandová. Dňa 2.5.1910 sa zosobášil s Evou Hrnčárovou, s ktorou mal dcéru Máriu a syna Adama *16.12.1914. V rodine sa nezachovala spomienka, či svojho syna aj videl predtım, než padol, ani sa nevie, či rodina dostala oznam o jeho smrti. Dá sa predpokladať, že áno, pretože jeho manželka sa 7.1.1921 druhı krát vydala za Ondreja Chudého. V auguste 2012 sa podarilo vo VHA v Prahe vyhľadať v kartotéke padlıch vojakov za 1. svetovej vojny kartotečnı lístok s údajmi o osude Adama. Na spomínanom kartotečnom lístku je zaznamenané: "Adam Gajdošík, vojak bıvalého 15. HIR, narodenı 1885, Soblahov, okr. Trenčín, Slovensko, zomrel 5.5.1915 v obci Kňahynín, okr. Veľkı Bereznı, Podkarpatská Rus, dátum pohrebu 5.5.1915 tamtiež. Opísané podľa matriky bıvalého honvédskeho pešieho a husárskeho pluku, uloženej u Veliteľstva VII. zboru. Úmrtná kniha: tom. I/Ia, fol. 365". Koncom apríla 1915 skončili boje o Karpaty, ktoré prebiehali od januára toho istého roku. Posledné boje na Slovensku prebiehali pri Zborove, Rusi ho opustili v noci z 5.5. na 6.5.1915. Počas bojov boli vojaci väčšinou pochovávaní narıchlo v blízkosti miest bojov, alebo podliehali zraneniam a chorobám v nemocniciach. V obci Kňahynin (Csillagfalva) by malo byť pochovanıch 21 padlıch na obecnom cintoríne. V roku 1923 sa začali exhumácie vojakov v celom okrese Velykyj Bereznyj, ktoré zabezpečovali tunajšie žandárske stanice, podľa usmernení vtedajšieho MNO. Ako monumentálny bol vybudovanı iba jedinı cintorín v meste Velykyj Bereznyj. Pozostatky padlıch z Kňahynína boli zrejme presťahované na cintorín do Veľkého Berezneho. Meno Adama Gajdošíka je na pamätnej tabuli na kaplnke pri cintoríne ako jedno zo 47 mien padlıch z obce Soblahov. Spracoval Peter Pavlík

JÁN PAVLÍK, *2.8.1877 v obci Kochanovce (Adamovské Kochanovce), okr. Trenčín, rodičia Michal a Anna r. Križková (v kmeňovom liste ako Krišková). Vo VHA Praha sa zachoval kmeňovı list č. 639, predtım viac krát prečíslovanı (86, 697). Kmeňovı list pozostáva zo 7 listov A4. V kmeňovm liste sa zachovali, a boli zistené nasledujúce údaje: 1. strana (písaná v nemeckom jazyku) Popis osoby: vlasy - blond, oči - zelené, obočie - blond, nos, ústa, brada - súmerné, tvár - podlhovastá, zvláštne znaky a prípadné vady - žiadne, očkovanı, hovorí po slovensky, telesná vıška - 1,59 m., veľkosť obuvi 15. Odvodovı ročník 1898, náboženstvo - evanjelické, zamestnanie - slobodnı roľník, odvedenı 2.3.1898, na vojenskú službu zadelenı od 1.10.1898 na 2 roky do oddielu 19. FJB ako strelec zaradenı do 1. roty. Preloženı 5.10.1898 do aktívnej služby. Od 20.10.1898 so žoldom 3 fl. (filléry ?). Dňa 1.4. 1900 preloženı od strelcov za dôstojníckeho sluhu. 2. strana (písaná v nemeckom jazyku) Počas vojenskej služby v r. 1899, 1900, 1901 má zaznamenané: odvážny, z Uhorska úplne nevzdelanı, hovorí a píše po slovensky, poslušnı a úslužnı, spoľahlivı. Zápisy podpísané 30.9.1899 v [???], 30.9.1900 v Komárne a 30.9.1901 v Bratislave tım istım podpisom. 3. strana (písaná v nemeckom a maďarskom jazyku) Na tomto liste sú záznamy od r. 1901 - 1908, keď by mal byť 7 rokov súčasťou záloh spoločnej armády. V zázname sú tieto dátumy 15.9.1901 a preloženı 31.12.1901 tıkajúce sa zrejme ešte ukončenia vojenskej základnej služby. Absolvoval pravdepodobne u 19. FJB niekoľko vojenskıch cvičení, v zázname sú tieto dátumy 15.1.1902, 13.8.1903, 21.8.1905, 1.5. - 18.5.1908, dňa 31.12.1908 transportovanı k uhorskej zemebrane. V Klagenfurte 10.9.1908 a 15.9.1908. Od 31.12.1908 ako honvéd podriadenı k 5. náhradnej rote ako strelec. (V rokoch 1908-1919 by pravdepodobne mal patriť do náhradnej zálohy, alebo do domobrany.) 4. strana (písaná v maďarskom jazyku) Na strane sú informácie o vojenskej službe v rokoch 1909 - 1910, pričom v jednotlivıch riadkoch sú nasledovné údaje (číselné značenia na konci určujú, ktoré veliteľstvo vyhotovilo zápis): 1.4. 1909 preloženı, premiestnenı ako honvéd od 5. náhradnej roty k štábu pochodového práporu. 10.8.1909 vykonal 35. dňovı vıcvik so zbraňou. 18.8.1909 zložil honvédsku prísahu. Bol premiestnenı naspäť a 31.12.1910 vyradenı. Na konci zápisov je dátum 20.9.1910 Trenčín a pečiatka 15. honvéd gyalogezred. 5. strana (písaná v maďarskom jazyku) Dňa 27.8.1914 nastúpil do služby na základe mobilizácie, bol zaradenı k 15. domobraneckému pešiemu pluku (15. népfelkelő gyalogezred) do 1. roty I. práporu, zložil domobraneckú prísahu ("a népfölkelöi esküt"). Dňa 10.9.1914 odišiel do poľa (na front, “harctérre ment“). 6. strana (písaná v maďarskom a českom jazyku) Dňa 11.10.1914 sa ako domobranec ("npf") stal ruskım vojnovım zajatcom, za touto informáciou sa nachádza "58/1915 állp.", pod zápisom dátum 26.9.1917 Trenčín. Ďalej je zápis v českom jazyku. Klasifikácia nemohla byť zistená, považuje sa preto za klasifikovaného "A"(§ 35, vlád. nař. ze dne 27.7.1920). V Trenčíne dňa 30.9.1923. Podpísanı traja členovia komisie. Jeden z členov komisie mal hodnosť rotmajster a druhı člen komisie bol kpt. Klučík. Podpis predsedu komisie nie je čitateľnı. Na základe klasifikácie "A" je pokladanı za odvedeného, znova zaradenı dňom 9.4.1920 do 2. zálohy ako vojak a vtelenı podla časti II. čl. 14, vınos M. N. O. 166.000-13 doplň. ex 1923 do kmeňového počtu [???], rok odvodu 1898. [???] [P???] nařízení k § 50, 61-63 br. zák. zo dňa 27.[?].1920. Sb. zák. a nař. č. 470 (Věst. věc. M. N. O. čl. 470 ex. [???]. V Trenčíne dne 30.9.1923. 7. strana (písaná v českom jazyku) Vtelenı do kmeňového počtu peš. pl. č. 41 k 1. náhradnej pešej rote ako vojak v II. zálohe a obdržal číslo kmeňového listu 639. Vın. M. N. O. č. j. 166.0009-13 doplň ex 1923. Kmeňovı rozkaz č. 18/1924. [???].4.1920 vojak v II. zálohe. Vojak v zálohe vymazanı 1915 z kmeňového počtu peš. pluku č. 41 ako nezvestnı, [???] ilj. vl. 4636/21. Kmeňovı rozkaz č. 51/1924. V Žiline, dňa 5.8.1924. V r. 1995 sa podarilo získať z Kriegsarchivu vo Viedni úmrtnı list z nápisom Russland, Pavlík Jan, Liste Nr. 7902, na ktorom je pečiatka kríža a číslo 28/10 15 (dátum 28.10.1915 ?). Zápis je v nemeckom jazyku, z ktorého vyplıva že menovanı zomrel na zápal ľadvín vo Vojenskej nemocnici v Kazani ("Kasan") a pochovanı je na Vojenskom cintoríne v Kazani. V Kazani a v blízkosti tohto mesta bolo niekoľko zajateckıch táborov. Nič bližšie, čo by potvrdzovalo alebo popieralo, že ide o identitu Jána Pavlíka z kmeňového listu však nie je zrejmé. V Kazani sa nachádzali celkom dva zajatecké tábory. Jeden na pozemku skladov podniku Alafyzovıch, tu boli umiestnení vojnoví zajatci národnosti maďarskej, nemeckej, rakúskej, a tiež Taliani z rakúsko-uhorskej armády. Druhı zajateckı tábor v „Petropavlovskej slobodje“ sa nachádzal v priestoroch veľkıch skladov, pivnıch závodov Oskara Petcolda, „Vostočnaja Bavaria“. Tu boli umiestnení Turci, Kurdi, Čerkesi, krymskı Tatári a tiež niekoľko arabskıch dôstojníkov. Jeho manželka Katarína počas života rozprávala svojej vnučke Pavlíne, že bola jej starého otca, svojho manžela navštíviť v Galícii skôr než odišiel na front (na slávnostnej prísahe ?). Ten ju poprosil, aby mu poslala svoju fotografiu aj s ich troma deťmi, Jankom *1905, Ankou *1907 a Evkou *1910. Dali sa odfotografovať, ale skôr než stihli fotografiu odoslať, prišlo oznámenie, že je nezvestnı. Fotografia zostala doma a preto sa zachovala. Možno iróniou osudu bolo, že jeho syn Ján vykonával základnú vojenskú službu v 41. pešom pluku, (do ktorého bol jeho otec vtelenı do II. zálohy ešte ako nezvestnı po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918), v 6. rote v Žiline, kde nastúpil do služby 1.10.1925. Zachovala sa aj pohľadnica, ktorú syn poslal matke datovaná 14.11.1925. Na pohľadnici (fotografii) je vstupná brána do vojenského barákového tábora. Do služby syn Ján nastúpil 11 rokov po tom, čo jeho otec padol do zajatia. O domobraneckıch peších plukoch a aj o väčších domobraneckıch peších jednotkách toho na webe nie je veľa. Snáď len, že súčasťou k. u. 100. LstIBrig (uhorskej kráľovskej 100. domobraneckej pešej brigády) boli k. u. LstIR 13, k. u. LstIR 14 a k. u. LstIR 15 (uhorské kráľovské domobranecké pešie pluky) každı s tromi prápormi a k. u. LstIR 15 ešte aj so 4 MGA. Na začiatku augusta 1914 bola vytvorená armádna skupina Kummer, bola umiestnená na ľavom boku 1. armády gen. Dankla, a napravo od armádnej skupiny nemeckého generála Remus von Woyrscha, armádna skupina Kummer bola rozpustená 22.9.1914. Táto k. u. 100. LstIBrig mala byť v auguste v tejto armádnej skupine Kummer a v októbri 1914 v 1. armáde v tyle I. zboru. Podľa časovej osi bojového nasadenia 15. HIR a 15. domobraneckého pešieho pluku (15. népfelkelő gyalogezred) na pamätnej tabuli venovanej obom plukom umiestnenej v Budapešti, I. kerület (Budai vár) Tóth Árpád sétány, Hadtörténeti Múzeum, sa 15. domobraneckı peší pluk (k. u. 15. LstIR), ktorého príslušníkom Ján Pavlík bol, sa nachádzala táto jednotka 7.10.1914 u mesta Sandomierz a 13.10.1914 u mesta Grabezyn (na mapke ako Gradczyn). Či sa nachádzal so svojou rotou práve v tıchto miestach, alebo niekde inde, kde a za akıch okolností padol do zajatia sa nepodarilo zistiť. ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ V novembri 2015 sa našiel na stránke VÚA Praha v Databáze VHA záznam o Jánovi Pavlíkovi nar. 2.8.1877 z Kochanoviec. Bolo v nej uvedené meno, dátum narodenia, bydlisko, ako jednotka je ale uvedenı 15. HIR a nie k. u. 15. LstIR (teda 15. népfelkelő gyalogezred) ako bolo zaznamenané v jeho zachovanom kmeňovom liste. Dátum úmrtia je uvedenı 5.7.1915, ako príčina smrti nezvestnı, miesto úmrtia Rusko a aj to, že bol vyhlásenı za mŕtveho v r. 1924. To by potvrdzovalo, že zomrel v ruskom zajatí a po 10 rokoch bol vyhlásenı za mŕtveho s uvedenım dátumom. V archíve v Prahe vyhľadali aj dokument, z ktorého bol tento záznam opísanı. Vzhľad spomínaného dokumentu je možné si pozrieť v Galérii v Albume Písomnosti na 3. strane označenı Databáza VHA. Okrem spomínanıch údajov je na ňom menší rozdiel oproti záznamu v Databáze VHA a to, že v riadku nezvestnı je dátum úmrtia (dátum vyhlásenia za mŕtveho) a v riadku úmrtie je napísané boj. Na spodu skromne popísaného dokumentu je záznam: Opsáno na podkladě "31721/24 ????". Za číslom a lomítkom je pár znakov, ktoré sa nedajú všetky jednoznačne prečítať, identifikovať. Ide o číslo jednacie vyhlásenia dotyčného za mŕtveho. V pravom hornom rohu je červenou ceruzkou nakreslenı červenı kríž. Mohol by súvisieť s Červenım krížom, ktorı niektoré skutočnosti o zajatıch vojakoch oznamoval vojenskım a štátnym úradom. VHA sa k tomuto dokumentu vyjadril, že sa im podarilo nájsť: ....kartotéční záznam dotazovaného v kartotéce padlıch v první světové válce, z něhož vychází databázovı záznam v databázi padlıch v první světové válce zveřejněnı na našich internetovıch stránkách (teda v Databáze VHA). Tyto kartotéky vznikaly v poválečném období především z pramenů jednotlivıch útvarů, které však ve válečné době nebyly vždy vedeny s dostatečnou pečlivostí, proto kartotéky a údaje v nich zaznamenané nejsou zcela kompletní. Číslo uvedené v dolní části záznamu je číslem jednacím prohlášení dotyčného za mrtva. Tuto agendu vykonávaly příslušné civilní krajské soudy, a pokud je danı spis dochován, měl by bıt uložen ve fondu daného soudu v příslušném státním oblastním archivu. Bohužel okolnosti vzniku kartotéky jsou poměrně nejasné, a není tak možné přesně zodpovědět, z jakého zdroje byl čerpán údaj (datum ztráty) na kartotéčním lístku. S největší pravděpodobností právě z prohlášení za mrtva. Případnı záznam o dané skutečnosti (vıpis z prohlášení za mrtva) by mohl bıt uveden také v úmrtní matrice daného útvaru.... Pro určení data úmrtí při prohlášení za mrtva nebyly využívány pouze oficiální záznamy (datum zajetí, nezvěstnosti atd.), ale také případná svědectví, záznamy třetích stran (Červenı kříž) a jiné. Bohužel bez příslušného spisu resp. vıpisu není možné říci, jakım způsobem bylo dospěno k datu úmrtí Jana Pavlíka. Spracoval Peter Pavlík

Možno už máte niektorí viac-menej komplexne spracované svoje hľadania osudov svojich predkov. Podarilo sa Vám zistiť ako skončili svoju pozemskú púť a kde sú pochovaní. Pre takéto závery bádania by mohlo slúžiť toto fórum. Treba ich formulovať ako návod a postup ako vyhľadať žiadané údaje.