Prihlásenie

 
 


Zabudli ste heslo?
Pre získanie nového
Kliknite sem.

Čítať tému

 Vytlačiť tému
Niekoľko informácií pre hľadačov v databáze.
peter
Tí, čo dopĺňali a dopĺňajú databázu padlých a zomrelých vojakov ju dopĺňajú zo všetkých možných zdrojov, aké len sa im podarilo nájsť. Kartotéky a databázy, Zoznamy strát a Správy o ranených a chorých, Knihy zomrelých (Úmrtné matriky, Sterbregistre), monografie obcí, kroniky, pomníky, rodinné dokumenty a pod.

1.Tieto zdroje ale netvorili, neboli pri tom a tak nemôžu vedieť, prečo sú aj pri zjavne tom istom vojakovi uvedené rozdielne dátumy smrti v rôznych zdrojoch. Ani to, ktorý dátum je správny. Nemôžu vedieť ani to, kto, kedy a prečo sa pomýlil alebo urobil preklep. Hľadač sa s takým niečím bude musieť zmieriť. Môžeme pracovať len s tým materiálom, ktorý nám zostal zachovaný.

2. Názov obce v dokumentoch by mal byť bydliskom vojaka alebo tam mal domovské právo, bydlisko by malo zodpovedať súčasnému stavu. Ak sa vtedajšia samostatná obec stala medzitým napr. mestskou časťou, je treba ju hľadať v databáze pod súčasným názvom mesta ako mestskú časť. Ak sa ju nepodarí nájsť, zrejme ešte nie je v databáze. Odporúčame ju hľadať aj ako samostatnú obec, je možné, že sa pri vkladaní stala niekde chyba, hlavne v počiatkoch tvorby databázy a môže ešte stále figurovať ako samostatná obec. Bude to treba časom opraviť. Bydlisko vojaka mohlo byť zároveň aj miestom jeho narodenia, ak tam zostal bývať. Prečo niekedy nebýval vojak v tej obci ako si to jeho príbuzný-hľadač myslí, alebo má od toho aj dokumenty to je dnes už ťažké zistiť. Nejaký dôvod určite bol, prípadne ho mala jeho rodina. Nájdu sa aj prípady, keď sú v rôznych zdrojoch o tom istom vojakovi uvedené rozdielne obce či mestá ako bydliská.

3. Ak sa v monografii obce či mesta píše, že na miestnom pomníku sú mená padlých vojakov z I. svetovej vojny, ak sa väčšina tých mien nachádza v Zozname strát a v Knihách zomrelých, prípadne inde, tak asi určite ide o pomník padlým vojakom zo spomínanej obce či mesta. Určite to nebude pomník padlým napr. z miestneho okresu. Otázne by aj bolo, ako sa počas 100 rokov menili rozlohy okresu, či ktoré mestá boli určené za okresné vtedy a dnes. Ak v jednej obci sídlil matričný obvod, mohol byť v tej obci odhalený pomník, na ktorom sú uvedené mená z obcí, ktoré patrili do tohto obvodu. Obce sa spájali a rozdeľovali, rozčleňovali. Od roku 1918 sa veľké množstvo obcí zlúčilo. Výnimkou je napr. Mariková, obec sa rozčlenila a dnes už ani sami domáci či príbuzní nevedia určiť po takom dlhom čase, kde do ktorej Hornej či Dolnej by dnes vojak patril. Treba preto hľadať v oboch Marikových.

4. VHA v Prahe sa vyjadril tak, že záznamy o mŕtvych, chorých, ranených a zajatých vojakoch v čase vojny neboli vždy vedené dostatočne presne a zodpovedne, preto kartotéky a údaje v nich zaznamenané nie sú celkom kompletné. Bohužiaľ okolnosti vzniku niektorých zdrojov, niektorých dokumentov sú pomerne nejasné, a nie je tak možné presne určiť, z akého zdroja bol čerpaný údaj napr. dátum smrti. Pre určenie dátumu úmrtia pri vyhlásení za mŕtveho neboli využívané len oficiálne záznamy (dátum zajatia, nezvestnosti atď.), ale tiež prípadné svedectvá, záznamy tretích strán (Červený kríž) a iné.

5. V záznamoch je veľké množstvo priezvisk a aj názvov obcí nesprávne uvedené, s gramatickými chybami a to aj maďarské oficiálne názvy. Dôvodom bude viacero jazykov používaných v monarchii, viacero veliacich jazykov v plukoch a určite aj jazykové schopnosti jednotlivých ľudí, ktorí záznamy zapisovali. Ďalším dôvodom bude aj neustálená podoba priezvisk a názvov obcí. Vojak mohol uviesť bydlisko v podobe pred prijatím oficiálneho nového názvu obce. Tu treba ešte spomenúť problematiku tretích mien (prezývok či tzv. prídomkov), s ktorou sa môžete stretnúť pri pátraní po osudoch predka vo veľkej vojne. Nezriedka je možné sa stretnúť so záznamom vojaka, kde je uvedená aj prezývka či prídomok. Bohužiaľ, málokedy je jasné, ktoré z oboch mien je priezvisko a ktoré prezývka či prídomok. Nemusí to byť dnes jednoznačne jasné ani pre príbuzných. Rozdiel sa dá nájsť aj pri porovnaní záznamov v matrikách narodených pri zjavne tom istom vojakovi, kde v matrike je poradie mien iné ako v zázname napr. v Knihe zomrelých. Preto je dobré pri vyhľadávaní vojaka v databáze podľa priezviska skúsiť uviesť ako priezvisko aj druhú časť mena, prídomok či prezývku. Nesprávne použitie tretieho mena, ich zámena v kombinácií s ďalšími nepresnosťami mohli viesť už v rokoch vojny k strateniu hľadaného vojaka medzi množstvom záznamov ak vôbec sa záznam zachoval. Mnohí vojaci boli pochovaní ako neznámi.

6. Databáza je stále, a ešte dlho bude nedokončená. Preto prosíme hľadačov o trpezlivosť a ohľaduplnosť. Omyly, chyby a preklepy, naše či cudzie ak sa na ne vôbec príde, budú opravené. Ak nie, budú robiť problémy. Niektoré mená sú a budú uvedené duplicitne, aj keď by nemali. A niekde zase nemusí byť uvedený menovec, keďže vo viacerých obciach mohlo byť aj viac menovcov dokonca aj s rovnakým rokom narodenia a ak sa o nich nezachovalo viac spresňujúcich údajov, len meno, bydlisko a rok narodenia, nie je možné podľa toho určiť, ktorému z menovcov je možné priradiť záznam. Niečo sa jednoducho nepodarí overiť a doložiť. Medzi menami v databáze figurujú aj mená padlých v bojoch s Maďarskou republikou rád, ktoré prebiehali len niekoľko mesiacov po skončení veľkej vojny. V niektorých zdrojoch, z ktorých sa čerpalo tieto mená boli označené ako obete bojov s MRR, tie nie sú v databáze, niekde neboli označené a tak tam sú. Viacerí títo vojaci majú napr. v Knihách zomrelých uvedený pôvodný ešte rakúsko-uhorský pluk. K zmene názvu pluku, k jeho prečíslovaniu mohlo dôjsť až neskôr.
Upravil peter dňa 22-04-2017 17:23
 
Prejdite na fórum:
Vygenerované za: 0,07 sekúnd
659,429 návštev